Po dlhšej dobe sa opäť vraciam k písaniu a budem pokračovať v binomickom rozdelení. Z hľadiska znalosti jednotlivých vzorčekov je veľmi jednoduché, stačí ak sa pozrieme na povedzme vývoj rozdelenia. V podstate môžeme konštatovať, že Binomické rozdelenie je zovšeobecnený model Alternatívneho rozdelenia.
Alternatívne rozdelenie
Jedného krásneho dňa sedíte napríklad v električke a ani sa nenazdáte a prisadne si k vám nádherné dievča. Keďže ste vo veľkomeste, prakticky nemáte šancu ju ešte niekedy stretnúť a preto viete, že ak s ňou chcete ísť von, musíte ju presvedčiť práve v ten nie príliš všedný okamih 
Vezmime v úvahu niekoľko faktorov: výzor, úsmev, charizma, komunikačné schopnosti (niektorí chlapci-lovci môžu zobrať v úvahu aj relatívnu úspešnosť všetkých svojich pokusov) a stanovme si šancu, že ju “zbalíme”. Pre ilustráciu, kamarát Adam bude optimistický a verí si, že to zvládne na 70%. Čo môže nastať?
1) pozitívny jav, slečnu presvedčil dohodol napr. večeru
2) negatívny jav, slečna mu slušným spôsobom naznačila, že nemá záujem
Definujeme náhodnú veličinu {x}, v ktorej úspech označíme číslom 1 a neúspech 0 (nula-jednotkový typ) a vypočítame si pravdepodobnosť úspechu takto:
V našom prípade bude pravdepodobnosť, že Adam bude skórovať vyzerať takto:Analogicky to bude vyzerať pre neúspech (dievča ho odmietne s pravdepodobnosťou 0,3). Takýto pohľad na problematiku sa možno zdá tak trocha zbytočný, ale berieme v úvahu štatisticky najjednoduchší prípad (aj keď zoznámiť sa za takýchto okolností nemusí byť jednoduché).
Prejdime k momentovej vytvárajúcej funkcii:
Tým pádom môžeme parciálnou deriváciou podľa Z a dosadením Z=0 do zderivovanej funkcie dostať jednotlivé momenty takto:
Opustíme jednoduché alternatívne rozdelenie, uvažujme fakt, že Adam zlyhal. Čo sa môže diať po tom?
1) Takéto prípady zbytočne nedramatizuje, berie život optimisticky a verí, že ta pravá ho niekde čaká
2) Zdôverí sa mi s tým a čaká povzbudenie
Uvažujeme druhý prípad a mňa nenapadne nič rozumnejšie ako štatistický pohľad na vec
Musí si uvedomiť, že je síce pravda, že každá žena je istým spôsobom výnimočná, no existuje isté konečné množstvo prvkov alebo čŕt, ktoré vzhľadom k jeho povahe potrebuje jeho budúca polovička spĺňať. Preto musí uvažovať zovšeobecnene, Binomickým rozdelením!
Uznáme, že tá žena v električke síce bola sympatická, no podobný typ (vzhľadom ku konečnému počtu spoločných a pre Adama dôležitých čŕt) môže stretnúť povedzme 5 krát za mesiac (často sa pohybuje medzi ľuďmi).
Tým pádom sa ho opýtam: aká je pravdepodobnosť, že z 5 žien aspoň jedna z nich pôjde povedzme na večeru?
V takom prípade bude Adamovi jedno, ktoré dievča z piatich si s nim vyrazí von. Prakticky sa mu otvoril nový pohľad na vec: výzor-zjav, ktorý ho upúta nie je všetko! Tá nemenej dôležitá povahová zložka je náhodná (nedokážeme pohľadom definovať povahu). Vráťme sa k položenej otázke a ukážeme si odpoveď:
Obecný vzorec:
Alebo Alternatívne rozdelenie v ktorom sme nahradili jednu slečnu viacerými, teda n a pridali sme kombinačný člen (je nám prakticky jedno, ktorá z n slečien pôjde von).
Riešenie: potrebujeme si vyjadriť pravdepodobnosť, že ani jedna z žien s ním nepôjde von a potom odčítať od 1. Výraz aspoň jedna znamená prvá, druhá, tretia, štvrtá, piata alebo prvá a taktiež aj druhá apod. Teda všetky možnosti (kombinácie) okrem možnosti ani jedna. Preto:
P(aspoň jedna) = 1 – P(ani jedna)
S tak vysokou pravdepodobnosťou je viac menej jasné, že Adam sa nemá čoho obávať alebo mať zbytočné depresie
Pre výpočet pravdepodobnosti používame funkciu =BINOM.DIST(počet úspechov;počet možností;pravdepodobnosť úspechu;0 – separovaná pravdepodobnosť, 1- kumulovaná pravdepodobnosť).
Je vidieť, že kumulovaný súčet separovaných pravdepodobností je rovný distribučnej funkcii (viď graf).
Charakteristiky Binomicky rozdelenej náhodnej veličiny
Uvažujme všetkých n dievčat zvlášť, teda Alternatívne rozdelené pravdepodobnosti úspechu.
S momentovou funkciou:
ďalej chceme vedieť ako je rozdelená štatistika úhrnu {y}.
Táto štatistika je vlastne pozmenený pohľad, v ktorom “hádžeme Adamove dievčatá do jedného vreca”. Odvoďme si momentovú funkciu:
Táto funkcia je momentovou vytvárajúcou funkciou Binomického rozdelenia a analogicky ako pri Alternatívnom z nej dostaneme nasledujúce charakteristiky polohy a variability:
Myslím, že to by bolo asi všetko k Binomickému rozdeleniu, nabudúce ochutnáme Poissonovo rozdelenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára